Dnes (4. marca 2012) som od svokry priviezol myrtu, ktorú som mal u nej zazimovanú v chladnej a svetlej miestnosti. Koncom roku 2010 som ju kúpil v kvetinárstve za nejakých 7 EUR. Takto vyzerala po asi troch mesiacoch pobytu v teplom byte (pekne zazelenaná):
Ked sa oteplilo (asi koncom apríla), tak poputovala na južný balkón na priame slnko bez akejkoľvek ochrany. Neprotestovala, ba priam sa jej to páčilo, čo dávala najavo bujným rastom (výhony bolo treba zakracovať každý týždeň). Akurát bola aj patrične smädná aj napriek tomu, že bola v pôvodnej zemine, čiže vodudržiaci substrát s trochou polystyrénu.
Ťahúň, ktorý som nechal rásť kvôli zmohutneniu kmeňa bol na konci roka dlhý ako pôvodne samotná myrta. Po výdatnom raste som ju teda radšej zazimoval, nech si dožičí zaslúžený oddych. Zazimovanie ju stálo väčšinu listov – možno je to normálne, možno je to následok nepravidelného polievania. Takto vyzerala dnes:
Pôvodne som ju chcel presadiť, no ako som pozrel do koruny až som sa zhrozil ako som mohol nechať rásť tak skrížené a zle sa vetviace konáre. Rozhodol som sa odstrániť väčšinu vetiev, ktoré sa mi nepozdávali, alebo boli príliš tučné a nechať presadenie na neskôr.
Tu sú ukážky vetiev, ktoré nemali dobrú konicitu (pekný prechod z hrubej do tenkej) a bolo ich treba odstrániť:
Každú ranu som ošetroval – zatrel. Štepársky vosk nepoužívam, pretože dlho schne, lepí sa a dostane sa všade, presne ako sekundové lepidlo 🙂
Nakoniec padlo za obeť toto:
Finálny tvar, ktorý sa dúfam už čoskoro pekne zazelená:
Keďže mi bolo odstránených vetiev ľúto, tak som ich nechal na zakoreňovanie:
Takže teraz už iba čakať a podľa toho čo zazelená odstrániť aj záložné vetvy. Myrta je veľmi vďačná, takže nepredpokladám žiaden problém.