Bolo nám cťou byť oslovený Japonskou ambasádou, či by sme mohli pripraviť výstavu bonsajov pri príležitosti 63. narodenín jeho veličenstva cisára Japonska.
















Bolo nám cťou byť oslovený Japonskou ambasádou, či by sme mohli pripraviť výstavu bonsajov pri príležitosti 63. narodenín jeho veličenstva cisára Japonska.
Dnes sme úspešne rozložili bonsaje a suiseki na Národnej výstave, ktorá otvorí svoje brány už zajtra 27. mája 2022.
Príďte sa pozrieť, budeme sa na Vás tešiť!
S hlbokým zármutkom oznamujeme všetkým priateľom a známym, že dňa 27.4.2022 nás navždy opustila naša drahá priateľka, bonsajistka, suisekistka, dlhoročná aktívna členka Slovenskej bonsajovej asociácie, zakladajúca členka Danubius Bonsai klubu v Bratislave,
RNDr. Viera Hojstričová, CSc.
Posledná rozlúčka so zosnulou bude dňa 4.5.2022 o 17:00 hod. v Krematóriu v Bratislave.
Venujte jej prosím tichú spomienku.
Srdečne Vás pozývame na celodenný výlet na výstavu bonsajov v Českej republike 25.9.2021.
Program
Pripomíname, že pre výlet aj prekročenie hraníc je potrebné riadiť sa všeobecnými protipandemickými nariadeniami a vyhláškami. Je potrebné sa individuálne registrovať v elektronickom systéme eHranica:
https://korona.gov.sk/cestovanie-do-sr/
https://korona.gov.sk/ehranica/
Prihlásiť sa môžete emailom na info@bonsai-danubius.sk
alebo telefonicky na 0907 40 20 86
Rasťo Moravčík
S lútosťou oznamujeme, že 2.mája 2021 zomrela členka nášho klubu Irenka Pilná.
Podlahla zákernému ochoreniu na covid.
Kto ste ju poznali, venujte jej tichú spomienku.
Srdečne Vás pozývame na výstavu bonsajov v priestoroch ukážkových záhrada New Living Gardens v Bratislave. Súčasťou programu je demonštrácia tvarovania aj poradenstvo od členov našeho klubu.
Tešíme sa na stretnutie s Vami!
25.7. a 26.7.2020
od 10:00 do 18:00
NEW LIVING CENTER – BRATISLAVA
Rožnavská 5303/4
821 04 Bratislava
(priestory bývalého Baumaxu)
Na dnešnom klubovom stretnutí došlo k odovzdaniu predsedníckeho žezla. Rasťo Moravčík prevzal vedenie klubu od Lacka Husáka, ktorý ho vzorne viedol dlhé roky. Rasťa tak čaká neľahká úloha 🙂
Lackovi veľmi pekne ďakujeme a Rasťovi želáme veľa trpezlivosti.
Oznamujeme členom klubu, že v sobotu 21.9.2019 máme opätovne možnosť navštíviť Kraľovianky a nakúpiť rastliny.
Stretneme sa tradične medzi 9:00 – 9:15 na parkovisku pred Lidlom v Šamoríne.
Tešíme sa na stretnutie
Pravidelný letný workshop sa bude konať u Vierky Hojstričovej 24.8.2019 o 10:00. Prihlásiť sa môžete u nej na telefónnom čísle 0905 533 725.
Súčasťou programu bude ukážka očkovania jablone. Môžete si priniesť aj vlastné a pod dohľadom vyskúšať postup.
V predchádzajúcich dieloch sme sa dozvedeli niečo o architektúrach Japonska od staroveku, cez odobie Heian až po obdobia Kamakura a Muromači. V štvrtom diely pokračujeme ďalej.
VI. Archetyp záhrada Ródži –„ orosená cesta vedúca k chatrči pokrytej trávou “ – vidiecka čajová záhrada.
Rozlohou veľmi malá, slúžila na čajové obrady. Čajový domček bol skromný. Záhrada bola ukrytá na okraji pozemku. Jej architektúra bola veľmi sofistikovaná a prispôsobená potrebám čajového obradu. Spočiatku mala táto architektúra prírodný charakter, neskôr podliehala osobnému vkusu a záľubám zhotoviteľa.
Čaj a čajový rituál
Čaj bol považovaný za elixír nesmrteľných a spoločenské osvieženie. Bol súčasťou estetických obradov aj náboženských rituálov. Keď porovnáme základné prvky architektúry obdobia Momojama, ktoré môžeme nazvať okázalými, demonštrujúcimi bohatstvo a moc vládnucej triedy, potom vidiecka čajová záhrada ródži je pravým opakom. Je to úplne nový fenomén. Môžeme ju považovať za skromný altánok, v ktorom prebieha čajový rituál čadó – rituál popíjania čaju. Ródži znamená orosenú cestu, ktorá viedla ku konečnému cieľu – čajovému altánku. Čajové obrady majú svoje časom zdokonaľované spôsoby a vyznačujú sa vyberaným chovaním a kultúrou. Praktizujú sa dodnes.
Jazerá sa stávajú zložitejšie, plné zátok, zálivov, ďaleko vybiehajúcich polostrovov. Kamenné kompozície sú jednoduchšie, ale zároveň pôsobivejšie a trojrozmerné.
Záhrady už neboli vychádzkové, ale boli určené na pohľad z budovy. Pre väčší efekt boli záhrady pod úrovňou budovy a brehy museli byť zdôraznené veľkým počtom kameňov. Obdobie Momojama sa snažilo spojiť „vodu“ a „sucho“. Určujúcim znakom bola úzka predná záhrada; veľké kamene a množstvo vzácnych stromov, ktoré manifestovali výstrednosť majiteľov, čo je tiež typický znak obdobia Momojama.
charakterizuje:
Kým mottom suchých záhrad obdobia Muromači bolo: „málo je viac“, záhrady obdobia Momojama oplývajú kameňmi a exotickými rastlinami; mottom by mohlo byť: „strohosť vystriedala okázalosť a extravagancia”.