Jedným zo zaujímavých kvitnúcich druhov rastlín rodu Prunus, využívaných pomerne zriedkavo v bonsajovej kultúre, je Prunus triloba – Mandľa trojlaločná. Na internete nájdete len veľmi málo obrázkov bonsajov z tohto druhu. V jednej zo starších galérií nášho klubu som objavil krásnu mandľu pána Husáka a to ma posmelilo, aby som pridal aj svoj stromček 🙂
Je to jeden z mojich najstarších stromov. Mám ho približne 15 rokov. Bol zakúpený ako mladý stromček, možno 5-ročný v Nitre na Agrokomplexe. Výška približne 25 cm. Je to podľa mojich skúseností pomerne nevďačný druh na bonsai. Veľmi tažko sa rozvetvuje a dosiahnuť jemné rozkonárenie koruny je pre mňa náročné. Bežne strom strihám na jar po odkvete na 2-3 puky, z ktorých však väčšinou iba jeden preraší a vznikne z neho nová vetvička. Skúšal som zatiaľ 3 rastové sezóny zaštipovať polovyzreté výhonky ako aj drevnaté konáriky, no bohatšie rozvetvenie som nedosiahol. Možno mi v lepšej pestovateľskej technike poradí niekto skúsenejší z klubu. Stromček pestujem hlavne pre radosť z jarných kvetov, na ktoré naozaj nebýva skúpy.
Ako iné ovocné stromčeky z tohto druhu, potrebuje ošetrovať preventívnymi postrekmi voči hubovým chorobám, hlavne voči monilióze. Myslím že jednu sezónu dostal aj nejakú hrdzu na listy, inak som sa našťastie nestretol s inými chorobami a škodcami. Postrek voči monilióze však nezanedbávam, lebo keď túto chorobu rastlina raz dostane, väčšinou to končí stratou konárov, alebo celej rastliny. Takto mi už odišli nejaké iné prunusy, keď bola zvláštne nepriaznivá sezóna. Najviac si to odskákala veľká višňa v záhrade, ktorú som musel masívne prerezať, aby bola vôbec postriekateľná fungicídom.
Tvarovanie stromčeka a dosiahnutie nejakého „bonsajového“ tvaru mi pripadá vzhľadom na vyššie popísané problémi s rozkonárením obtiažne, preto sa sústredím na dosiahnutie volnejšej formy, ktorá by aspoň čiastočne korešpondovala so siluetou staršieho ovocného stromu a dala vyniknúť jarným kvetom. Tie bývajú plné, ružové, bohaté , trvajú však pomerne krátko – jeden až dva týždne. Veľmi dekoratívne sú však aj nalievajúce sa puky pred rozkvitnutím, ktoré pripomínajú na konároch rozvešané lampióniky 🙂
Stromčeku som sa začal venovať v roku 2010. Dovtedy rástol striedavo v kvetináči a v záhrade mojich rodičov. Minulú jar 2012 som ho presadil do prvej bonsajovej misky, do zmesy antuky, zeolitu a rašeliny. Rastlinu som na jar nestrihal, aby bolo na nej čo najviac kvetov. Strih som vykonal až v máji, po odkvitnutí. Minulý teplý víkend som využil na tvarovanie spomínaného stromu. Dlho som sa pohrával s myšlienkou úplného jarného zrezania stromu na kmeň, so zámerom začať budovať korunu z nových spiacich pukov. Terajšie rozloženie 3-4 ročných hlavných konárov vôbec nie je ideálne. Vyrastajú všetky z jedného praslena a jednostranne, preto je strom dosť plochý. Napriek týmto skutočnostiam, rozhodol som sa ponechať jestvujúce kostrové konáre a skúsil som ich lepšie rozložiť do priestoru. Takto vytvorená koruna čiastočne maskuje plochosť stromu, čo ma celkom uspokojilo. Konáre som nadrôtoval a stiahol dole napínacími drôtmi. Na hlavné konáre som použil drôt s bužírkou, aby som nepoškodil relatívne hladkú kôru. Až staré konáre a kmeň získajú prekrásnu zvrásnenú kôru, tak typickú pre kôstkoviny. Strom som po tvarovaní umiestnil v nevykurovanej garáži, aby bol chránený pred studenými vysušujúcimi vetrami. Dúfam že na jar sa stromček preberie s množstvom kvetných pukov a bude mi ďalej robiť radosť.
