Oficiálna klubová web stránka
Expozícia suiseki a biseki bola inštalovaná v samostatnom pavilóne v areále , kde sme sa stravovali. Exponáty boli vystavované v separátnych tokonomách po jednom alebo v kolekciách, čo výstavu veľmi zútulňovalo, pretože sa nachádzala v obyčajnej hale.
Areál výstaviska – botanická záhrada Wann- Yiing
Všetky aktivity spojené s 10. –tym ázijsko-pacifickým kongresom a výstavou bonsajov a suiseky boli sústredené do botanickej záhrady pána Chena v meste Changhua, vzdialeného asi 1 hodinu jazdy autom od mesta Taichung, kde sme boli ubytovaní počas trvania výstavy.
Záhrada bola založená v roku 1992 a v súčasnosti sa rozprestiera na viac ako 5 hektároch. Od roku 2003 sa v nej usporadúvajú výstavy bonsajov a suiseky. Pri príležitosti tejto výstavy bol slávnostne otvorený „Červený santalový pavilón“ v štýle dynastie Tang, postavený z dreva vzácnych čínskych borievok a horských borovíc. Interiér je zariadený prekrásnym dobovým nábytkom vyrezávaným zo vzácnych druhov dreva, soškami, a keramikou.
Pokračovať v čítaní „Za bonsajmi „na kraj sveta“ – Taiwan 2009 – časť 3.“
Po ukončení výstavy nám naši hostitelia pripravili 3-dňový výlet po ostrove Taiwan a nakoniec dva dni v Taipei, počas ktorých sme navštívili Národné múzeum a súkromné zbierky pani profesorky Amy Liang , ktorá prednáša na tamojšej univerzite a pána Ming Tu Hsu – majiteľa zbierky kamenných jedál.
Okrem úžasných bonsajov pútala moju pozornosť rôznorodosť použitých misiek . Typológia misiek sa prejavila v tom, že odrážala dominantné zastúpenie listnatých bonsajov nad ihličnatými.
Hlavným cieľom našej expedície bola účasť na výstave bonsajov a suiseki , čo sa nám splnilo hneď na druhý deň po prílete na Taiwan.
Od nášho taiwanského sprievodcu Andyho sme dostali ako oficiálni hostia program na celý pobyt a denný rozvrh, lebo tajwanskí kolegovia nám pripravili okrem výstavy aj bohatý program :
Pokračovať v čítaní „Za bonsajmi „na kraj sveta“ – Taiwan 2009 – časť 2.“
Minuli šstyri roky od vtedy, čo sa koncom roku 2009 uskutočnila historicky prvá expedícia slovenských bonsajistov na výstavu bonsajov a suiseki na vzdialený a exotický ostrov Taiwan, kde sa v dňoch 31. 10 až 2.11.2009 konalo 10. Azijsko-pacifické stretnutie a výstava bonsajov a suiseki. Touto formou by som chcela zachovať pre nás účastníkov , ale aj ostatných nadšencov bonsajistiky naše úžasné zážitky z pobytu a vyjadriť tiež náš obdiv a vďaku usporiadateľom za perfektnú organizáciu podujatia a sto percentnú starostlivosť v každom ohľade.
Pokračovať v čítaní „Za bonsajmi „na kraj sveta“ – Taiwan 2009 – časť 1.“
Jedným zo zaujímavých kvitnúcich druhov rastlín rodu Prunus, využívaných pomerne zriedkavo v bonsajovej kultúre, je Prunus triloba – Mandľa trojlaločná. Na internete nájdete len veľmi málo obrázkov bonsajov z tohto druhu. V jednej zo starších galérií nášho klubu som objavil krásnu mandľu pána Husáka a to ma posmelilo, aby som pridal aj svoj stromček 🙂
V júli a auguste sa tradične konali tvarovačky. Na tej augustovej, ktorá sa konala u Vierky Hostrovičovej, sa podarilo popri zápale do práce spraviť aj pár fotiek.
Účastníci:
A tu sú už fotky (odkaz na galériu v Google Picassa):
Dnes (4. marca 2012) som od svokry priviezol myrtu, ktorú som mal u nej zazimovanú v chladnej a svetlej miestnosti. Koncom roku 2010 som ju kúpil v kvetinárstve za nejakých 7 EUR. Takto vyzerala po asi troch mesiacoch pobytu v teplom byte (pekne zazelenaná):
Ked sa oteplilo (asi koncom apríla), tak poputovala na južný balkón na priame slnko bez akejkoľvek ochrany. Neprotestovala, ba priam sa jej to páčilo, čo dávala najavo bujným rastom (výhony bolo treba zakracovať každý týždeň). Akurát bola aj patrične smädná aj napriek tomu, že bola v pôvodnej zemine, čiže vodudržiaci substrát s trochou polystyrénu.
Ťahúň, ktorý som nechal rásť kvôli zmohutneniu kmeňa bol na konci roka dlhý ako pôvodne samotná myrta. Po výdatnom raste som ju teda radšej zazimoval, nech si dožičí zaslúžený oddych. Zazimovanie ju stálo väčšinu listov – možno je to normálne, možno je to následok nepravidelného polievania. Takto vyzerala dnes:
Pôvodne som ju chcel presadiť, no ako som pozrel do koruny až som sa zhrozil ako som mohol nechať rásť tak skrížené a zle sa vetviace konáre. Rozhodol som sa odstrániť väčšinu vetiev, ktoré sa mi nepozdávali, alebo boli príliš tučné a nechať presadenie na neskôr.
Tu sú ukážky vetiev, ktoré nemali dobrú konicitu (pekný prechod z hrubej do tenkej) a bolo ich treba odstrániť:
Každú ranu som ošetroval – zatrel. Štepársky vosk nepoužívam, pretože dlho schne, lepí sa a dostane sa všade, presne ako sekundové lepidlo 🙂
Nakoniec padlo za obeť toto:
Finálny tvar, ktorý sa dúfam už čoskoro pekne zazelená:
Keďže mi bolo odstránených vetiev ľúto, tak som ich nechal na zakoreňovanie:
Takže teraz už iba čakať a podľa toho čo zazelená odstrániť aj záložné vetvy. Myrta je veľmi vďačná, takže nepredpokladám žiaden problém.