Minuli šstyri roky od vtedy, čo sa koncom roku 2009 uskutočnila historicky prvá expedícia slovenských bonsajistov na výstavu bonsajov a suiseki na vzdialený a exotický ostrov Taiwan, kde sa v dňoch 31. 10 až 2.11.2009 konalo 10. Azijsko-pacifické stretnutie a výstava bonsajov a suiseki. Touto formou by som chcela zachovať pre nás účastníkov , ale aj ostatných nadšencov bonsajistiky naše úžasné zážitky z pobytu a vyjadriť tiež náš obdiv a vďaku usporiadateľom za perfektnú organizáciu podujatia a sto percentnú starostlivosť v každom ohľade.
Duchovným otcom myšlienky zúčastniť sa tejto výstavy boli naši priatelia, toho času prezident SBA V. Ondejčík a jeho manželka Alenka, ktorí nás na schôdzi SBA informovali o tejto udalosti. Kdesi v hĺbke svojej duše sme sa viacerí z nás túžili zúčastniť sa, lebo v podstate okamžite padlo rozhodnutie, že sa tam vyberieme. Predseda nášho klubu Lacko Husák, 3 Hojstričky (Magda, Ivana, Viera), Daška Hoďová a Duško Finka. Len chvíľu váhala Gabika Dvorská. A zdravé jadro expedície bolo na svete. Sem patrili samozrejme aj Vlado a Alenka – naši poradcovia, sprievodcovia a tlmočníci v jednej osobe. Neskôr pristúpili ešte Robo Vaško, Jožko Pánik, Miloš Trpák a Miloš Macho. „Externým“ členom expedície bol litovský kolega Kestutis Ptakauskas.
Ondejčíkovci sa podujali vybaviť letenky a formality, dávali rady na cestu aj pobyt. My ostatní sme sa tešili a nevedeli sa dočkať dňa odchodu. Deň s veľkým D nastal 29. októbra 2009, kedy sme sa pred obedom zozbierali po Bratislave a mikrobusom odfrčali na schwechatské letisko. O 13:37 hod. stredoeurópskeho času sme sa vydali na 15 hodinový let cez 7 časových pásiem na východ, aby sme 30. októbra o 11:30 hod miestneho času šťastlivo pristáli na letisku na ostrove Taiwan. Náš víťazný pochod sa mohol začať.
Pre väčšinu z nás bola táto cesta prvým dotykom s čínskou kultúrou, ľuďmi a prírodou. Všetko bolo iné než u nás, iba voda tiekla smerom dolu a nad hlavami nám svietilo to isté, aj keď trochu horúcejšie slnko. Tie dojmy, čo sa nám ponúkali boli úžasné. Vyvolávali v nás eufóriu a naštartovali okamžite prílev dobrej nálady a netrpezlivého očakávania, čo nás sprevádzalo počas celého pobytu.
Na úvod zopár encyklopedických faktov
Taiwan je ostrov s o niečo menšou rozlohou ako má Slovensko. Leží JV od Číny v Čínskom mori, oddelený Taiwanskou úžinou. Je predĺžený S-J smerom. Jeho stredom V-Z smerom prebieha obratník Raka. Klimaticky sa nachádza na hranici teplého pásma s bohatou subtropickou vegetáciou. Teploty v čase nášho pobytu sa pohybovali od 30 do 25 st. Celzia s vysokou vlhkosťou vzduchu hlavne na juhu ostrova. Geograficky sa člení na východnú časť budovanú pohoriami dosahujúcimi výšku temer 4 000 m n.m. Hustota osídlenia je tu len nepatrná a my sme sa tam ani nedostali, pretože ju krátko pred našim príchodom pustošili tajfúny. Západnú časť ostrova zaberá nížina. Z daných geografických podmienok potom vyplýva aj koncentrácia obyvateľstva a všetkých aktivít na západnú časť. Na tomto mieste musím poznamenať, že na približne polovičnej rozlohe Slovenska žije prevažná časť z 23 miliónov obyvateľov Taiwanu.
Tajwanskí Číňania tvoria viac ako 90% obyvateľstva. Zaoberajú sa poľnohospodárstvom, krajina má okrem toho vysoko rozvinutý elektronický, elektrotechnický, chemický a textilný priemysel. Na juhu ostrova v meste Kauhsiung sa nachádza 4. najväčší nákladný prístav na svete.
Na území Tajwanu sa nachádzajú viaceré Národné parky , Botanické záhrady a turisticko – rekreačné centrá vybudované na atraktívnych miestach s pekným prírodným prostredím.
Moje prvé dojmy
Z letiska nás autobusom viezli do mesta Taichung, 2 hodiny vzdialeného od letiska, kde sme mali rezervované ubytovanie. Aj napriek značnej únave sme pozorne sledovali ubiehajúcu krajinu a zaznamenávali prvé dojmy. Hneď sme zaregistrovali nížinný charakter krajiny. Kam oko dovidelo sa striedali výrobné haly, továrne, obytné štvrte a obrobené polia lemované zavlažovacími kanálmi. Väčšinou ryžové polia v rôznej fáze – zatopené – s už vyrašenou ryžou – zakvitnutou ryžou- polia po zbere. Okrem ryže sme rozpoznávali cukrovú trstinu, vinič, najrôznejšie druhy zeleniny a kvety. Za celý pobyt sme nevideli úhorom ležiacu zem. Využívajú ju intenzívne – rodí 3 x ročne – má koho živiť. Cesty boli lemované fikusmi rôznych druhov, palmami a v ich podraste bujnela pestrá subtropická vegetácia.
Druhou do očí bijúcou skutočnosťou bol celkový dojem z krajiny. Kým u nás sú typické ostro ohraničené aglomerácie miest , obcí a lazov, tu sme boli svedkami toho, že vlastne celá západná časť ostrova je viac-menej zastavaná a na voľných miestach sú obrábané polia. To, že sa blížime k mestu naznačovalo mnohokrát len to, že pomer medzi obrobenou pôdou a zástavbou sa zmenil v prospech zastavanosti.
Ďalším prekvapením bola aspoň pre mňa architektúra. Očakávala som nejaký jednotný štýl, ktorý by poukazoval na príslušnosť k tradičnej čínskej architektúre. Nič podobné sa nedialo. Architektonický charakter miest je zmesou starších 2-6 poschodových domov a moderných výškových budov. Okrajom miest tak ako u nás dominuje sídlisková zástavba, alebo v podhorských oblastiach luxusné vilové štvrte majetných tajwančanov. Typické čínske stavby boli skôr ojedinelé, ale zato dobre udržiavané modlitebne, chrámy, múzeá, štýlové reštaurácie a pod. Až neskôr nás sprievodcovia upozornili, že na Taiwane nenájdeme pamiatky staršie ako 200 rokov. Staršie sú už len obydlia pôvodných obyvateľov, zachované v skanzene.
Ubytovanie sme mali v prvotriednych, moderných, hoteloch, výškových budovách. Vnútorné vybavenie bolo vždy luxusné, samé sklo, prírodný kameň a všade prítomná elektronika. Izby boli klimatizované, vkusne zariadené a nikdy nechýbal pracovný stôl s množstvom zástrčiek pre prácu s PC, pre nabíjanie bateriek, mobilov a pod.
Hlboký dojem v nás zanechalo monumentálne Národné múzeum v Taipei. Previedlo nás 8000-ročným kultúrnym a historickým vývojom Číny. Od úsvitu čínskej civilizácie v mladšej dobe kamennej až po súčasnosť. Vystavované exempláre a depozitáre zahŕňajú ohromné množstvá jedinečných artefaktov pochádzajúcich z kontinentálnej Číny. Pokúsim sa aspoň niektoré vymenovať. Sú tam sošky a spotrebné predmety z bronzu, pálenej hliny, keramiky, porcelánu, emailu, skla, jadeitu; krajinky vyrezávané zo vzácnych druhov dreva, sloních klov, jadeitu, nefritu, často v miniatúrach. Preto pred ne umiestnili zväčšovacie sklá, aby návštevníci mohli obdivovať filigránske majstrovské dielka. Ďalej tu nájdeme sošky bôžikov, náboženské relikvie, látky, hodváby, prekrásne, zo vzácnych druhov dreva vyrezávané nábytky, knihy, dokumenty, kaligrafie a maľby. Po prehliadke múzea ostáva človek v úžase nad tým, čím všetkým ďaleká krajina zvaná Čína prispela do kultúrnych dejín ľudstva.
Nemôžem obísť ani návštevu v tom čase ešte najvyššej budovy sveta – taipeiskej 101-ky. Bol to skvelý zážitok. Za 37 sekúnd sme sa rýchlovýťahom dostali zo 4. na 89. poschodie, potom ešte dve poschodia pešo k výhliadke na mesto (390 m n.m. ). Taipei sme mali ako na dlani. Obrovské mesto – 4 mil. obyvateľov aj s predmestiami. Keď sme sa nasýtili vtáčím pohľadom na mesto, zbehli sme pozrieť exkluzívne butiky s najrozmanitejším tovarom vo výške 383 m .
V tejto výške v strede mrakodrapu bola umiestnená obrovská kovová guľa špeciálneho zloženia, ukotvená 4 kovovými reťazami hrubými ako ruka, ktorej úlohou je znižovať výkyv budovy. Udáva sa, že eliminuje výkyv na každú stranu o 40%. Napriek tomu, keď ste zavreli oči a chvíľu v kľude postáli, cítili ste ako sa ten kolos vychyľuje. Ale to už bol čas zaradiť sa do nekonečnej fronty návštevníkov, čakajúcich na výťahy smerom dolu. Cesta dolu trvala 43 sekúnd, o čom nás informoval display v kabínke. Najspodnejšie 4 poschodia sú vyhradené pre luxusné butiky so šperkami z polodrahokamov, drahých kovov, hodinkami najznámejších značiek, značkovými oblečeniami, alkoholom z celého sveta, suvenírmi, pohľadnicami a podobne.
Spomenúť musím aj skutočnosť, že Taiwan križujú početné pozemné, ale hlavne nadzemné komunikácie, po ktorých premávajú rýchlovlaky rýchlosťou do 300 km/hod, takže z juhu ostrova na sever sa pohodlne dostanete za necelé 2 hodiny v čistučkom, komfortnom vagóne. Display nad dverami priebežne informuje cestujúcich o aktuálnej teplote vonkajšieho prostredia, momentálnej rýchlosti vlaku, najbližšej zastávke a teplote aká bude keby ste vystúpili, o čase príchodu do cieľovej stanice a teplote. Mimochodom – čistota. Všade, v mestách, výletných strediskách na výstave a samozrejme v hoteloch bolo vždy všetko čisté.
V panoráme krajiny nás upútali mohutné 3-4 m vysoké betónové pylóny, na ktorých boli ukotvené stĺpy vysokého napätia ako preventívna ochrana pred ich devastáciou prívalovými vodami. To, aké bývajú tieto prívaly mohutné svedčia široké korytá riek, ktoré v suchom období odhaľovali svoje kameňmi pokryté suché dná a toky predstavovali len nenápadné, úzke meandrujúce stružky vody. My sme to videli len z autobusu alebo rýchlovlaku a všetkým nám pišťalo srdce po tom, aby nás tam vypustili – škoda, nepodarilo sa. Nič to, zážitkov bolo aj tak dosť. O tých ďalších porozprávam v ďalšej časti.
A na záver pre spestrenie ešte niekoľko obrázkov. Fotografie poskytli Viera a Ivana Hojstričová, Robert Vaško a Miloš Trpák.